O sprievodcovi
Vladimír Milo
Mám osobnú viac ako 12-ročnú praktickú skúsenosť s meditáciou, absolvoval som mnoho sedení so zmeneným stavom vedomia, ako holotropné dýchanie, či ceremónie s domorodým liečiteľom a pod. V tme som bol zatiaľ 4x po 7 dní. Táto technika ma svojou priamou jednoduchosťou nadchla a rád sa jej venujem prakticky ako hosť a aj ako sprievodca-opatrovník. Pri sprevádzaní rád pracujem s princípom prázdnoty a spolieham sa na prirodzený samoliečiaci proces našej duše (hlbšej časti nášho ja) a dôverujem v jej vnútorné vedenie. Toto sa vinie aj mojím osobným životom. Vyznávam cit pre rovnováhu, že pre posun na ceste je potrebné prekročiť hranice bežného, ale zároveň aj podriadiť sa nutnosti harmonicky fungovať vo svojej prirodzenej komunite. Verím, že ak sa človek stáva postupne viac vedomejším svojho Ja, v jeho plnej šírke a kapacite, je to ten najlepší prínos pre samého seba, svojich blížnych a náš svet. Je mi blízky smer tzv. transpersonálnej psychológie, ktorá sa okrem osobnostného rámca psyché zaoberá aj mapovaním sveta duše a duchovného rozmeru nášho bytia. No predovšetkým, odjakživa súzniem s mystickými tradíciami a vnímaním sveta na spôsob prírodných národov ktorý v sebe prirodzene obsahuje aj tzv. ekospiritualitu. Skúmajúc vzťah medzi divočinou vonkajšou a tou vnútornou.
Čo mi dal pobyt v tme?
Okrem možnosti stať sa na chvíľu mníchom vo svojej cele, to bol akýsi spätný pohľad na svoj život, kedy sa mi osvetlilo mnoho z mojich životných motivácii a hodnôt. Tiež návrat do niektorých udalostí, z ktorých si nesiem nejakú stopu či záťaž. Pri vedomejšom znovuprežití, sa stávajú palivom na ceste ďalej. Taktiež, lepšie spoznanie a prijatie súčasti osobnosti tzv. tieňa, ktorého integrácia a akceptovanie prináša do nášho života tak často žiadúcu živosť a svojskú múdrosť. Po tom všetkom som sa uvoľnil v komunikácii a stal sa o niečo empatickejší. Tiež bolo pre mňa významné uvedomenie si dôsledkov svojich činov a myšlienok. V tme máme na to dosť času a priestor, naše myslenie sa tam stáva zreteľným, až obrazovým. Môžeme nazrieť na cestičky ktorými sa rado uberá, jeho stratégie. Bol to aj dobrý pocit z toho, že som to dokázal absolvovať. Tie stavy nudy, smútku, celého procesu vynárania sa niektorých neľahkých vecí a ich preklenutia do následného zmierenia a pocitu ľahkosti a radosti. Bola to škola trpezlivosti, dôvery v život a odovzdaní sa a prijatí vecí tak ako sú. Tu a teraz. Bez toho sa človek nepohne ak sa chce z niečoho „vyhrabať“.
Po výstupe von človek naplno ocenení krásu a určitú dokonalosť sveta, v ktorom žijeme. Ale aj jemnú ľahkosť a nadhľad nad tým čo prežívam. Dokážem sa skôr upokojiť, neprepadať opäť tak ľahko rôznym závislostiam, dovoliť životu plynúť aj prejaviť sa v jeho slobode a tvorivosti. Zosilnel pocit vďačnosti za to čo žijem. Tiež došlo aj na hlbšie spriatelenie sa s tichom a tmou, ktoré manifestujú ultimátnu neochvejnosť, zároveň aj jemnosť a pocit domova.
Na hlbšej úrovni to bol zážitok akejsi symbolickej smrti a znovuzrodenia.Často sa uvádza že pobyt v tme je tzv smrť na skúšku, s čím súhlasím, no nemenej podstatný, alebo aj viac, sa mi javí aspekt znovuzrodenia ktorý nastáva pri návrate do svetla sveta.
